VEĽKÁ RYBA

            Mám rád nášho rektora Ryšavého Maca. A myslím, že aj on mňa. Na rozdiel od otca Tarranta si myslí, že zo mňa bude dobrý kňaz – cítim to z jeho prekáravého, prívetivého povzbudzovania a z jeho temer božskej trpezlivosti. Obaja sme takí hlavatí Škóti a obaja rybári – iba my dvaja v celom seminári.
            Ryšavý Mac je veľmi náruživý rybár. Koluje o ňom historka, že raz, uprostred omše, ktorú slúžil, vytrčil jeden jeho druh hlavu z obloka oratória a šepkal, takmer explodujúc vzrušením: „Velebný pane, v zámockom rybníku berú ryby ako divé!“
            Ešte nikdy sa omša neskončila tak rýchlo. Ryšavý Mac dal požehnanie a ozlomkrky vyletel zo sakristie.

            Dnes má k nám prísť biskup. Stretol som Maca, znechuteného a rozladeného. Zveril sa mi: „Nevidel som jedinú rybičku. A to práve teraz, keď som chcel niečo uloviť pre našich hostí z biskupstva. Predstav si, Francis, biskup príde na obed a ja mu jeho obľúbenú špecialitu nemám z čoho pripraviť.“
            „V rybníku je ryba, dôstojný pane,“ povedal som Macovi.
            „Niet v ňom jedinej rybky, ani len mladého lososa. Bol som vonku o šiestej...“
            „Je tam, a veľká. Videl som ju tam včera, pod splavom, ale som sa neopovážil.“
            Podal mi do rúk udicu a kyslo sa na mňa usmial: „Ak chcete mrhať zbytočne čas, choďte, Chisholm...“
            Šiel som. Hádzal som udicu takmer hodinu. Nič. Raz sa mi pozdalo, že vidím, ako sa pri brehu mihol tmavý tieň, ale nič nezabralo.
            Zrazu som počul za sebou diskrétne zakašľanie. Obrátil som sa. Bol to Ryšavý Mac. V najlepšom obleku, v čiernych nohaviciach s cylindrom na hlave. Zastavil sa pri mne cestou, keď šiel na stanicu privítať otca biskupa. Aby mi vyjadril súcit.
            V tom momente som ale pocítil, že ryba zabrala. A to ryba poriadna. „Máš ju,“ zvolal Mac. Losos vyskočil z vody do výšky. Bol to najväčší losos, akého som kedy videl. „Človeče, ovaľ ho niečím po hlave!“ skríkol náhle Ryšavý Mac.
            Usiloval som sa ako som mohol. No veľká ryba panovala nado mnou. Besne sa pustila dolu dravou riekou. Ja držiac ju na udici za ňou. A Ryšavý Mac tiež.
            Rybu som nepustil. Ryšavý Mac takmer zachrípol od kriku, ktorým mi dával pokyny. „Teraz, teraz! Ak ťa tentoraz stiahne, ujde nám! Ak ju pustíš, nikdy ti to neodpustím...“
            Ústa som mal suché. Bol som príliš nervózny. Ale aj losos bol už unavený z boja. Zrazu stíchol, no vzápätí urobil posledný zúfalý pokus o záchranu. To som ho už ale ťahal na malý pieskovcový nános. V úžasne napätom, dokonalom tichu sa Mac nahol, rýchlym pohybom mu vsunul ruku do žiaber a vytiahol ozrutu do trávy.
            Bol to skvostný pohľad. Na zelenej lúke ležal obrovský losos, chytený tak obratne, že mal ešte na ohnutom chrbte morské vši.
            Chytili sme sa s Macom za ruky a zatancovali sme fandango. Vyobjímal ma. „Človeče, vy ste ohromný rybár!“
            V tej chvíli sa ozval za vzdialenou riekou hvizd rušňa. Ryšavý Mac sa zarazil. Zdesene hľadel na vinúci sa dym, ktorý sa vynoril nad vlakom. Razom sa spamätal. Zdesene pozrel na hodinky. „Chisholm! Veď to je vlak s biskupom!“
            Bolo jasné, že je v kaši. O päť minút mal privítať vznešených hostí a pred ním bolo päť míľ cesty k stanici – hoci my sme ju cez rieku a lúku videli hneď blízko – naproti nám.
            Videl som, ako sa rozhoduje. „Vezmi rybu, Chisholm, a nech ju v kuchyni pripravia otcovi biskupovi na obed. Choď rýchlo. A neobzeraj sa! Pamätaj na Lótovu ženu a na soľný stĺp. Čokoľvek by sa dialo, neobzeraj sa!“
            Bežal som. No nedalo mi neobzrieť sa. Vystavil som sa spoza kríčka nebezpečenstvu „soľnej smrti“. Videl som Ryšavého Maca, vyzlečeného úplne donaha, ako si viazal šaty do uzlíka. S cylindrom na hlave, zdvihnúc uzlík hore, vstúpil takto nahý do rieky. Preplával ju, a keď došiel na druhú stranu, vyškriabal sa na breh, obliekol sa a utekal, ba bežal cvalom proti prichádzajúcemu vlaku.
            Gúľal som sa po tráve vo vytržení. Nie pre pohľad na cylinder nad jeho zachmúreným čelom – ktorý bude vo mne žiť naveky – ale pre morálnu odvahu Ryšavého Maca, ktorá povstala z tohto výčinu. Myslel som si: „Aj on nenávidí našu zbožnú prudériu, ktorá sa ľaká pohľadu na ľudské telo a prikrýva ženskú postavu, akoby to bolo rúhanie...“

                                                                         (Cronin, Kľúče od kráľovstva, str. 62, upravené)